Skúška ultrazvukom (UT) využíva mechanické vlnenie, generované ultrazvukovým prístrojom a sondou, prechádzajúce materiálom a ich schopnosť odrazu od materiálového rozhrania. Čas prechodu materiálom známym smerom umožňuje určiť polohu indikácie a veľkosť tzv. chybového alebo zmena koncového echa umožňuje určiť náhradnú veľkosť zistenej indikácie.
Pri ultrazvukovej skúške postačuje prístup k zvarovým spojom príp. ku kontrolovanej oblasti z jedného povrchu, ktorý musí byť hladký a očistený od cudzích materiálov, ktoré by prekážali väzbe so sondou (napr. hrdza, opaly, rozstrek a pod.).
Podmienkou skúšania je akustická prezvučiteľnosť skúšaného materiálu.
Ultrazvukovou metódou je možné merať aj hrúbky stien.